Konečne som sa sem dostal. Len táto jedna myšlienka Kaitovy preletela hlavou keď vošiel dnu do budovy a zhlboka sa nadýchol a začal sa obzerať, ktorú časť na trénovanie ma použiť. Po nie veľmi dlhom rozmýšľaní sa rozhodol začať s panákmi na taijutsu. Vďaka tréningu s otcom ho vedel používať lepšie a rýchlejšie no tréningu nieje nikdy dosť. "Ok takže začneme." premrmlal si popod nos a zasadil prvý úder rukou a pokračoval nohou, rukou. Snažil sa údery striedať nepravidelne aby neskôr jeho protivníci nemohli čítať jeho pohyby.

Kaito si v zápale svojho tréningu postavu vchádzajucu do telocvične ani nevšimol. Preto si bezstarostne ďalej trénoval svoje taijutsu keď v tom už vycítil že pri ňom niekto stojí a prestal trénovať. Narovnal sa z bojovej pózi nadýchol sa a otočil sa smerom k neznámej osobe. Rýchlo si ho premeral a videl že v ruke drží kunai a je celý od krvi, nakoniec skončil pohľadom do očí, ktorý ho ešte viac vystrašil. Sakra čo chce?!, spýtal som sa sám seba v hlave a na tvári som sa snažil môj strach zakryť úsmevom, ktorý sa Kaitovi vôbec nepodaril a tak svôj strach vôbec nezakryl, ale už bol až veľmi dlho ticho. "K-Kto ste? Čo sa Vám stalo?" Vysypal zo seba Kaito a ukončil očný kontakt pretože sa necítil vo svojej koži keď sa mu pozeral do očí.

Keď Kaito započul jeho hlas trochu sa ukľudnil a vedel že je všetko v poriadku. Uf...Ešteže to dopadlo takto. povedal si pre seba a uľavil si. Neskôr keď sa Baruto pohol a šiel po svoju tašku tak sa Kaito poškriabal na hlave a sledoval ako sa vracia naspäť k nemu a opýtal sa ho otázku. Trvalo mu to než zaregistroval čo sa ho pýtal, ale aj tak odpovedal pohotovo "Em.. Ja som Kaito, Kaito Yoshikuni. Pravdu povediac dosť ste ma vystrašili." Podotkol nakoniec s úsmevom a sledoval ako si utieral zo seba krv, a spozoroval akési škvrny. Na toto sa ho radšej pýtať nebudem. Povedal si Kaito sám pre seba a s úsmevom dvihol hlavu a pozrel mu do očí.

"Ach, to je mi ľúto" zvážnela mu tvár keď zistil čo to má na rukách To musí byť strašné vedieť, že teraz nemôže robiť misie. Opäť sa usmial a veselým hlasom povedal "To bude určite dobré v Konohe sú výborný lekári a určite na to najdu liek." Snažil sa trošku zmeniť situáciu no potom započul slovo pomocť a hneď musel zareagovať. "Ano prosím mohli by ste ma trénovať?" spýtal sa ho s nadšením.

Konečne je to tu na toto som čakal. Kaito nasadil kľudnú tvár a pozrel sa na svoje dlane a päste, ktoré boli doničené z tréningu. "Teraz mám taijutsu za sebou, takže by som povedal ninjutsu?" spýtal sa trošku obávane pretože nevedel na čo sa špecializuje. Kým čakal na odpoveď tak sa zohol ku panákovy, pri ktorom trénoval a pozbieral si všetky svoje veci, ktoré si so sebou doniesol.

Zatiaľ som zistil že mám len Katon. Odpovedal mu Kaito stále s nadšením Dúfam že naša podstata sa nebude nijak veľmi líšiť. Prešlo mu hlavou ale veľmi sa nad tým netrápil pretože bolo kopu techník, ktoré nevyžadovali element. Tak kedy začneme? dodal na koniec stále s úsmevom pretože z posledních dní od kedy vyšiel z akadémie bol tento asi najlepší.

Kaito s úžasom sledoval Jōhyō pretože doteraz nič také nevidel. Keď to Baruto roztočil a hodil do dreveného panáka do, ktorého sa to zabodlo na veľkosť tej šípky dosť ďaleko. Sám Kaito videl že to nešlo len tak ľahko vytiahnúť z dreva. Čo by to urobilo s človekom? zamyslel sa Kaito no vtedy to už Baruto vyhodil do vzduchu a chytil do úst. Keď povedal meno jutsu tak Kaitovy zablískli oči pretože to bol Katon a jeho jediná podstata, ktorú ovládal. Uf..takže má nakoniec Katon uľavilo sa Kaitovi a sledoval ako panák horel, ale nakoniec sa spustil alarm, ktorý celú telocvičňu pokropil vodou. Potom sa, ale stalo to čo Kaito nečakal Baruto mu Jōhyō daroval. Prijal ho s vďakov a na Barutovu otazku či by mali isť inde prikývol no a nakoniec aj odpovedal. Tiež si myslím pretože ešte podpálime Konohu. Zasmial sa a čakal na Baruta kde rozhodne aby sa uskutočnil tréning.

Hehehe. Začína sa mi páčiť. povedal si pre seba, poškriabal sa za hlavou a vyrazil za Bakurom.

//presun