V Hlavnej Budove sa nachádzajú rôzne miestnosti ktoré sú potrebné na prežitie. Nachádzajú sa tu spálne pre členom organizácie a taktiež tam nechýba aj spoločenské miestnosť pre relax a odreagovanie. Na prvom poschodí je kancelária vodcu tejto organizácie. Na prízemí sú spálne a aj relaxačná miestnosť ktorá je bohato zariadená. Nachádzajú sa tu stoly, gauč a nechýba aj vírivka.

Spoiler:

Jun

Kráčal od ošetrovne a mieril si to priamo do hlavnej budovy. Kráčali cestičkou cez les až konečne dorazila na miesto. Taya si mohla všimnúť starú docela veľkú drevenú budovu skrytú medzi stromami. Táto budova bola rozdelená na obytnú časť a na časť v ktorej mal Satorii kanceláriu. Prešlo pár minút a konečne boli v tej obytnej časti. Pristúpil ku jedným z dverí a otočil sa ku Tayi. "Toto bude tvoj izba." povedal a položil jej klúče k nohám. "Ak budeš niečo potrebovať kludne sa zastav." Povedal a čakal kým si zoberie klúče a vojde do izby.

Jun

Pozeral sa na Tayu a nestíhal sa čudovať tomu čo videl. Taya sa odrazu nejak rozrečnila a došla z dovela dobrý nápadom. Vlastne, bol vynikajúci. "Súhlasím. O chvíľu by sa mal vrátiť Satorii. Myslím že tak isto ako ja aj on bude súhlasiť s tvojím nápadom." Povedal jej a vstúpil do jej izby. "Je to tu celkom pekne zariadené. Viem že to nie je žiadny luxus, ale ... je to domov." Povedal a mierne sa usmial. Vyskočil na sedačku ktorá tam bola a lahol si pričom čakal na Satoriiho príchod. "Keď už začíname byť taký úprimný, môžem mať na teba aj ja jednu otázku?" Opýtal sa a čakal.

Jun

Nadýchol sa a pozrel sa na ňu vážnym pohľadom. "Jedného dňa som bol so Satoriim v Kirigakure no Sato nakúpiť jedno a ostatné dôležité veci ktoré potrebujeme k životu a narazili sme na jedno dievča. Bolo veľmi pekné a jej prach bol unikátny. Ešte nikdy som necítil niečo také. Podľa pachu dokážem rozpoznať rôzne povahy človeka a taktiež aj ich silu. No pri nej sa mi úplne otupili zmysli. Jej sila bola tak veľká, že ani ja zo svojím špeciálnym čuchom som nedokázal rozpoznať kam až jej sila siaha. Bolo to neskutočné." Usmial sa, no následne sa pozrel Tayi priamo do očí. "Mám veľmi dobrú pamäť na pachy. Som v podstate ako encyklopédia rôznych pachov, pachov o ktorých sa ti ani nesnívalo. Aj keď mi to chvíľu trvalo no prišiel som na niečo veľmi znepokojujúce. Od kedy si tu, cítim presne tú istú silu a povahu ako som vtedy cítil z toho dievčaťa. Aj keď je teraz tá sila podstatne oslabené a nie je tak výrazná viem že som to vtedy cítil práve teba. Takže moja otázka znie, kto naozaj si a ako si sa dostala pod ten útes." Opýtal sa a zostal ticho. Vedel že Satorii sa bude pýtať na to isté, no on je úplne inej povahy ako Jun a bál sa že by sa Satoriimu jej odpoveď nemusela moc zapáčiť a dopadlo by to zle. Práve preto to chcel zistiť ako prvý a predísť tým hocijakým problémom a nejasnostiam.

Jun

Prekvapenie na svojej tváry neskrýval. Nečakal, že práve toto dievča je Mizukage. Takže toto je Mizukage? Ani vo sne by ma nenapadlo že Mizukage bude tak mladá a pekná. Teraz ma ešte viac zaujíma čo sa jej stalo a prečo bola pod tým útesom. Neviem prečo, ale mám strašné nutkanie zistiť o tom viac. Pomyslel si a zoskočil z kresla. Postavil sa pred ňu a poklonil sa. "Prepáčte mi moje neohrabané správanie, Mizukage-sama." Povedal a opäť sa postavil. Prvý krát za jeho život sa stretol s nejakým Kagom a tak nevedel čo má teraz robiť. Bolo mu jasné, že to treba udržať v tajnosti takže nad tým nerobil nejaký povyk. Musíme so Satoriim niečo vymyslieť. Poznám ho veľmi dobre a viem že to nenechá tak. Aj keď...my a naša organizácia nepatríme medzi dobrákov a už je to dávno čo sme naposledy niekomu pomáhali. Prebudilo sa vo mne niečo zvláštne a núti ma to pomôcť jej. Prebehlo mu mysľou. "Čo je toto za miesto? ... Si v úkryte Kami no Akuma." Povedal a usmial sa. "Odpovedal som na tvoju otázku a teraz som na rade ja. Takže ešte raz, ako si sa dostala pod ten útes?" Opýtal sa.

Jun

Pozeral sa na ňu a rozmýšľal, ako by jej mohli so Satoriim pomôcť. No nič ho zatiaľ nenapadlo. Tak teda len tak sedel, čakal na Satoriiho a rozprával sa s Mizukage. "Aha, takže zrada." Povedal a opäť vyskočil na sedačku. Posadil sa a vtedy ho niečo napado. "Čo by ste povedala nato keby sme vám pomohli?" Opýtal sa jej len tak mimo tejto hry na jednu otázku a jednu odpoveď. Chvíľku len tak sedel a premýšľal čo jej odpovie na jej otázku o nás. Nevedel či je najlepšie riešenie povedať jej kto naozaj sme. "Noo, taaak. my sme organizácia ktorá sa ..." Nestihol ani dopovedať a miestnosť sa začala otriasať. Opäť sa objavili žlté svetlo z ktorého vyžarovalo nezvyčajné teplo. Po malej chvíli z neho vyliezol Satorii. "Čo som ti hovoril o tejto technike Satoriii?!" povedal jun rozhorčene.

Satorii Okamoto

Vstúpil do miestnosti a pozrel sa na Juna. "Prepáč.." Povedal mu chladne. "Jun poď prosím ťa somnou." Odišiel von z jej izby a Jun išiel za ním. "Budeme mať nového člena. Pôjdeš somnou a privedieme ho sem. Určite sa ku nám pridá, je to náš starí známi. Mokuto. Pamätáš si na neho? Budeme ho potrebovať." Povedal a čakal na Junovu odpoveď. Vracal sa späť do izby a všimol si ako sa tu zjavil Hatori. No moc nedával najavo či mu tu teraz prekáža alebo nie. Satorii bol vždy chladný, iba málo ľudí vedelo odčítať z jeho pohľadu čo po nich chce. Nakoniec vošiel do izby. Potom sa otočil na Tayu. "Ako sa cítiš? Už je ti lepšie?" Opýtal sa milo.

Ukládal Kimi do postele a když se mu konečně povedlo opustit místnost, aniž by se děvče probudilo a vyžadovalo další pozornost než usne, prošel chodbou a zaslechl tlumený rozhovor. Nerozuměl ani slovu a pravděpodobně mu do toho nic nebylo, kdyby ten druhý hlas nebyl ženský. Co by v Kami no Akuma dělala žena? Jun a Satorii spolu mluvili stále, ale tady něco nehraje. Prošel chodbou až ke schodišti které vedlo do druhé chodby na opačné straně budovy, zahlédl Satoriiho jak vešel do místnosti a po chvíli z ní zase vyšel i s Junem. Satorii si jej všiml. Samozřejmě, vyměnili si pohled, Satoriiho pohled mu ovšem nezdělil zda si šéf přeje aby se zdekoval pryč a nebo po něm vyžaduje něco jiného. Hatori se jemně zamračil.

//Budu vám tu křenit, :'D qq

Satorii Okamoto

Sledoval jej tvár, všímal si jej črty a všetko ostatné. Vedel že sa jej nepáči kde je a nevedel ako jej povedať čo sú vlastne zač. "Tak ja ti to teda poviem. Bolo to strašne dávno. Vracal som as z jednej misie ešte keď som patril po dedinu ktorej meno ti ani nemôžem vysloviť lebo by som ťa musel zabiť. No to je teraz vedľajšie. Vracal som sa z misie a prepadli ma akýsi shinobi. Nepoznal som ich no všimol som si ich čelenky. Patrili do Iwagakure no Sato. Doteraz neviem čo po mne chceli no viem, že som nemal najmänšiu šancu nakoľko boli v presile. Strašne ma zbili, okradli a na pokraji smrti ma nechali ležať uprostred lesa. Nikde nebolo ani živej duše, ležal som tam skoro dva dni bez jedna a vody a úplne paralizovaný. Až ma nakoniec našiel jeden rybár ktorý sa o mňa postaral. Od tej chvíle nenávidím rozbroje ktoré sú medzi dedina a neverím žiadnemu cudziemu shinobi. Ale ... aj keď je tento svet taký skazený a existencia shinobi je pre mňa ako moc ktorý našu zem ubíja, existujú aj obyčajný ľudia ktorý si zaslúžia žiť vo svete bez strachu a násilia. Ľudia, ktorý sa boja výsť zo svojich domov aby ich náhodou niekto nenapadol alebo aby si ich nepomýlili s ínými shinobi. Práve preto naša organizácie vznikla. Bojujeme za úplnú slobodu. Viem že od kedy skončila posledná vojna vládne mier. No aj tak tu stále všade prevláda rebélia a zlo sa rozširuje po celom svete. Aj keď sa naša organizácia uberá tou temnou stranou...zvládame to. Ako sa hovorí, pod lampou je najväčšia tma. Nie je tak?" Usmial sa a posadil sa do kresla oproti nej. Po chvíli sa otočil hlavou ku dverám. "Hatori? Môžeš sem na chvíľu prísť?" Povedal trošku hlasnejšie aby ho počul a čakal.

Prošel chodbou až ke dveřím a zastavil se v nich. Ano tady je ta žena. Prohlédl si ji, a snažil se na ní najít jakékoli známky které by mu pomohli ji identifikovat a nebo alespoň zařadit. Ta bude asi poměrně vysoce postavená podle jejího postavení a postoje těla. Podíval se na Satoriiho a přikývl že poslouchá a čeká co po něm bude požadováno.

Jun

Vošiel do miestnosti a pozrel sa na Tayu. "Či sme schopný shinobi?" Usmial sa. "Vieš prečo dedina v ktorej bol Satorii už neexistuje?" Opýtal sa jej. "Sám ju zničil, celú úplne sám. Všetkých pozabíjal. Vrátane Kageho a jeho elitnej jednotky." Povedal a dúfal že Taya to už pochopí.

Satorii Okamoto

"Jun!" Pozrel sa na neho prísne. "Veľmi dobre vieš že túto tému sme už prebrali a nemáš to vyťahovať." Povedal mu a pozrel sa na Hatoriho. "Ďakujem že si prišiel. Mám pre teba jednu úlohu, choď prosím ťa s Junom on ti všetko vysvetlí. Jun...Vieš čo máš robiť." Ten iba prikývol a odišiel. Satorii sa otočil na Tayu. "Tak Mizukage-sama." Povedal potichu aby to nikto iný nepočul a tým ju neprezradil. "Z vašeho tónu hlasu som usúdil že potrebujete schopných a silných shinobi. ak sa môžem spýtať, načo vám budú?" Opýtal sa tichým hlasom a naďalej vyčkával.


//:Hatorii a Jun --> Presun do vedľajšej budovy.

Podívá se na šéfa a přikývne v souhlasu a naposledy se podívá na tu ženu nepříliš důvěřivě, protože ten pohled co na ně dva ta žena vrhá není ani trochu příjemný, ani uklidňující, naopak jakoby se je snažila zhodnotit a odhadnout a to je mu víc jak nepříjemné. Otočí se a následuje bílého vlka ven z místnosti chodbou.

Satorii Okamoto

Hm, tak ona má v sebe jed. Preto skoro vôbec necítim jej pravú silu. To čo je tu cítiť je určite len slabý odvar toho čo dokáže. Pomyslel si Satorii pričom zostal veľmi zaujatý. "Takže stačí keď vam zoženiem detox a budete v poriadku ano?" Povedal a vyparil sa. Vážne to vyzeralo ako keď sa vyparuje voda. Po asi minúte sa vrátil späť cez dvere a posadil sa pred ňu. V ruke držal práve to čo potrebovala. "Detox by sme mali, no čo s toho budeme mať my. Ako mám vedieť že keď budete zdravá tak sa nebudete snažiť oblížiť niekomu z mojej organizácie alebo ho nebodaj zabiť. Opýtal sa."

"Nepotrebujem vaše slovo paní Mizukage." Povedal a usmial. Následne položil detox na stolík vedľa neho. "Čas Vám môžem dať. Koľko ho len budete potrebovať. Ako som si za posledné minúty všimol, viac Vám zatiaľ ani nemám ako pomôcť." Povedal a postavil sa. Zaujíma ma ako to všetko dopadne. Čo vlastne po nás bude vyžadovať a ako jej budeme môcť pomôcť. Už by sa mal za chvíľku vrátiť aj Jun s Hatarim. Dúfam že sa im podarilo Mokuta presvedčiť. Pomyslel si a postavil sa. "Ak ma teraz ospravedlníte, mám ešte nejakú prácu a potrebujem ju súrne vybaviť." Povedal. "Dúfam, že Vám to nevadí. Cítte sa tu ako doma. Ak niečo budete potrebovať nechám vo vašej blizkosti pár členov našej organizácie a oni Vás obslúžia."Usmial sa a odišiel ku bráne.

(Presun - brána Kami no Akuma.)

Vejde dovnitř a vyjde schody až do druhého patra kde Satorii ponechal tu ženu. Jeho úkol zněl jasně, pomoct Muzikage obnovit schopnosti a aklimatizovat se, nebo tak něco. Chápe že Satorii má spoustu práce, ale nechápe proč to hodil na něj. Tiše si povzdychne a zaklepe na dveře.

"Poslal mě za vámi, Okamoto-san." Odpoví jí poklidně. Ta žena nevypadá moc zdravě, skutečně na tom nebude nejlépe, jak Satorii říkal. Možná otrávená, nebo někde na dlouho uvězněná? Podívá se jí do očí a čeká jestli otevře a nebo ne. Podle řetízku asi nechce být moc rušena nebo v kontaktu s ostatními. Nadzvedne jeden cíp pláště u pasu aby viděla že nemá zbraň.