 |  Předmět: Yasu Tenshi 04.04.15 21:10 | |
|  Tichá. Nespoločenská. Strániaca sa ľudskej spoločnosti. Uzavretá. Žijúca vo svojom svete. Takto ma opisujú mnohí ľudia. Nevedia, aká som v skutočnosti. Takto ale vidí i môj klan a odsudzuje ma práve preto, že sa nesprávam podľa jeho kódexu. Pretože vo mne nikto nič dobré nevidí. Nezvyknem sa správať ako moji rovesníci. Málokedy sa rozprávam sa s ľuďmi, a ešte menej s nimi trávim čas. Možno kvôli tomu pôsobím ako zlá osoba, nehodná svojho klanu. Vyhovuje mi to. Radšej ticho než hluk. Radšej byť v lese a počúvať spev vtákov, než trpieť v okruhu hlučných ľudí a hudby, ktorá pre mňa zmysel nemá. Ak si to tak vezmete, som úplne sama. Narozdiel od iných mi to ale neprekáža. Vrelo túto samotu vítam.    PREZÝVKAPadlá (na hlavu) HODNOSŤGenin VEK 18 rokov DÁTUM NARODENIA 2. marec DEDINA Kumogakure no Sato POHLAVIE Ženské KLAN Tenshi  
Už z textu hore ste mohli usúdiť len tak približne, aká Yasu ozaj je. Je to len ale taký povrchový opis, taký, ako ju ľudia vidia. Nevravím, že taká nie je, to nie, ale nikto ešte nenazrel pod jej škrupinku, do jej jadra, ktoré prekypuje toľkými citmi, ako u bežného človeka nie je normálne. Jediným dôvodom, prečo to tak je, je ten, že sa bojí. Bojí sa dôverovať, pretože sama bola svedkom toho, akých zverstiev je človek schopný dopustiť sa. Nikdy ešte nikoho k sebe veľmi nepustila, vyzerá ako niekto, komu na nikom nezáleží. Ale nie je to tak. Podstata klanu Tenshi, jeho dobrota a láska je v nej priam zakódovaná, drží sa jej to pevne, nedá sa to odstrániť, pretože to je súčasťou jej povahy, či chce alebo nie. Zvláštne, že? Nikomu sa tú dobrotu nepodarilo odstrániť, preto neexistuje jeden jediný nukenin z tohto klanu.
Yasu je ale dobrá osoba. Nikdy nikomu nepriala nič zlé, ochraňuje, ak môže, smeje sa, ak je niekto schopný rozosmiať ju, máva často dobrú náladu, ale nikdy ju nepreukazuje, pôsobí skôr ako taký neutrálny človiečik. Je nesmierne zložitá a cesta k nej ešte zložitejšia. Jej dôveru si nezíska len tak kdekto. Je citlivá, veľmi citlivá, čo je jej najväčšia slabina a zároveň prameň sily, z ktorého čerpá. Pretože ak vidí niekoho v nebezpečenstve, je schopná urobiť i nemožné, len preto, aby ho ochránila. Ak je smutná, nevidno to na jej. Svoje vlastné problémy dusí v sebe, aj keď ju to ničí, ale nemieni zaťažovať druhých. Neplače. Vie sa premôcť a slzy zadržať. Je to jednoducho človek s takmer dokonalou sebakontrolou. Možno by bola vhodná ako člen jednotiek ANBU, ale to by svoje city musela pochovať nadobro, aby sa mohla stať takým tým...vraždiacim strojom, poslúchajúcim svojich nadriadených na slovo. A to ona nechce. Má pevnú vôľu. Dokáže prekračovať svoje limity, ak by to znamenalo, že sa posunie vpred. Vie vstať, i keď sto krát padla. Jednoducho pokračuje, nech sa už deje čokoľvek.   Yasu je prirodzená čiernovláska, čo je pre klan Tenshi viac než netypické. Členovia mávajú buď vlasy bielej, blond farby alebo svetlo hnedej, ale čiernej...To sa jednoducho často nestáva. Yasu ale vždy bola iná. Či už správaním, vzhľadom, koníčkami. Čímkoľvek. Jej tvár je symetrická, oplýva výraznými lícnymi kosťami, ako aj malým nosom a plnými, pekne tvarovanými perami. Jej pleť je bledá, ale čistá, bez vyrážok a čiernych bodiek. Ak sa na vás usmeje, odhalí belšie zuby, o ktoré sa vzorne stará, ako sa jej aj na lícach prehĺbia jamky, čo vyzerá na nej dosť roztomilo. Verte ale, že takýchto úprimných úsmevov sa veľa nedočkáte, jednoducho si ich musíte zaslúžiť.
Jej oči majú farbu svetlo modrej, ak sa do nich pozriete, vidíte množstvo pocitov, negatívnych i pozitívnych, čo je jasným dôkazom, že nie je hotová ľadová kráľovná, hoc tak môže sem tam pôsobiť. Na jej tvári, presnejšie na ľavom líci, má vyobrazené tri špice, ktoré sú súčasťou Hijutsu jej klanu a teda sa nejedná o žiadne tetovanie, ako si to tí, ktorí nevedia o jej klane ani ň, zvyknú myslieť. Zvykne ho ale prekrývať mejkapom, ukazuje ho málokedy, prečo to robí, ťažko povedať. Vie to len ona sama. Je vysoká približne 166 cm, teda je celkom nízkej postavy. Často zvykne pôsobiť popri ostatných ľuďoch ako trpaslík, ale nikdy to nepovažovala za nejakú výhodu, aspoň sa tak vie ľahko vytratiť bez toho, aby si ju niekto všimol. Je štíhlej postavy, avšak nie je to žiadna vychrtlina, proste taká akurát. Po ženskej stránke je pomerne vyvinutá, ale to tu rozoberať snáď nebudeme.
Bežne chodieva oblečená v obyčajných leginách a tričku tmavých farieb alebo v nejakom kimone, nič extra. Nepotrebuje byť nijako výnimočná, to radšej splynie s davom, nerada totiž priťahuje pozornosť. Viete, ako to býva, ona popri pipkách, ktoré nosia sukne kratšie jak opasok a výstrihy po pupok, sa stráca. A takto jej to vyhovuje.
Yasu sa nemohla nikdy na svoje detstvo sťažovať. Bola obdarená veľkou dávkou lásky, predovšetkým tej materinskej, vyrastala v prostredí, ktoré prekypovalo dobrou náladou  a priateľstvom. Každý s každým mal dobré vzťahy. Mala sa s kým hrávať, chodievala s niekoľkými deťmi vonku na pieskovisko. O ninjovstve nemala ani poňatia. Na čo predsa zaťažovať jej hlavu vecami, ktoré len ťažko pochopí? Treba ju nechať užiť si život, kým môže, kým jej jediným problémom je to, kde stratila bábika hlavu. Aj keď Yasu sa radšej hrávala s drakmi a autíčkami. Nikto jej to ale nezakazoval, tak na čo si s tým lámať hlavu, že? Toto obdobie detstva bolo práve tým obdobím, počas ktorých bola zhovorčivá, veselá. Nebola tichá, mala rada ľudskú spoločnosť, smiala sa, zabávala, rozveseľovala, užívala si život, ako sa len dalo. Typické dieťa. Nenávidela činnosti, pri ktorých musela len tak sedieť, nekreslila, neleňošila ani nič podobné. Behala po vonku, kade tade. Otravovala rodičov svojimi blbými, nelogickými otázkami. Bolo to ale dieťa plné chuti do života, ktokoľvek sa pozrel do jej očí, videl hlbokú radosť, lásku, šťastie. Kto by nebol šťastný v takejto rodine? Kto by smútil, keď má tak úžasný život? Nikto jej skreslené predstavy o svete neopravoval na pravdivé, reálne, nechali ju snívať, utápať sa v jej fantazijnom svete, kráľovstve, kde bola rytierkou, dračou jazdkyňou, kde ochraňovala ľudí pred zlou čarodejnicou. Milovala fantasy, A takto je to i dodnes. Preto, keď sa naučila čítať a tak trochu aj písať, ihneď siahla po knihách, ktoré mali s týmito jej obľúbenými vecami niečo spoločné. Popritom ju fascinovala hra na flautu a harfu. Často počúvala tie nádherné melódie týchto hudobných nástrojov, keď na ne mama uprostred polnoci začala hrať, bolo to niečo úžasné, také upokojujúce, vnieslo jej to harmóniu priamo do duše. Preto, keď ju poprosila, aby ju na to naučila hrať...No mali ste vidieť výraz jej matky – prekvapený a zároveň plný šťastia.
Takto to trvalo ešte ďalšie štyri roky. Vek osem rokov bol presne ten, kedy nastúpila na Akadémiu, kde nebola ani obľúbená ani nenávidená. Niektorí ju považovali za čudáčku, niektorí za zaujímavú osobu. Hlavné bolo, že sa tam Yasu necítila sama, i keď spočiatku mala obavy, že by tam nemusela tak úplne zapadnúť. Možno kvôli jej správaniu. Alebo čomukoľvek inému. Jej obavy boli zbytočné. Našla si tam mnoho kamarátok, a sem tam i kamarátov. Takže bola spokojná. Zabávali sa na mnohých veciach, rozumeli si, pomáhali, nič viac si snáď Yasu ani priať nemohla. Učila sa tak...no, ani dobre ani zle. Nebavilo ju to, to bude asi tým, radšej čítala knihy alebo trávila čas hraním na niektorý z jej dvoch obľúbených hudobných nástrojov spoločne s mamou v záhrade. Bola to ich obľúbená činnosť, ktorá ich spojila natoľko, že sa stali...nerozlučnou dvojicou. Mnohí jej takú mamku závideli. Však mali aj prečo. Nepripadali si ako dcéra a matka, ale ako súrodenci, možno dvojičky. Ich vzťah bol úplne iný, bolo to niečo nové, niečo nezvyčajné. Obavy druhých typu takého, že Yasu bude rozmaznaná, alebo že sa z nej stane nevychovaný spratok, sa nevyplnili. Bola vychovanejšia a správala sa lepšie než ostatné deti v jej veku. Myslím, že nebudem preháňať, keď poviem, že deti v jej veku často rebelujú, trucujú a hádžu sa o zem len preto, že im mamka nekúpi nejakú hračku alebo niečo, po čom žiadostivo túžia. Bola skromná. Všetko, po čom túžila, sa jej vyplnilo, avšak neboli to nejaké hmotné veci, všetko sa to točilo okolo nej a jej matky, prípadne ocka a podobne.
Možno si kladiete otázku, kedy Yasu po prvý krát aktivovala Hijutsu klanu Tenshi. Viete, Yasu mala v triede istých týpkov. Na prvý pohľad to boli nevinní žiaci, v skutočnosti ale radi šikanovali slabších, žiadali od nich peniaze, vyhrážali sa im, brali im desiatu, a ak niekto niečo nemal alebo im nedoniesol, prípadne neposlúchol, surovo ho zmlátili. Yasu sa stala svedkom jedného takého incidentu, keď raz išla do Akadémie skôr, kedy strelili jednému jej spolužiakovi cez hubu. Bol taký trochu tichší, nemal až tak veľa kamarátov, takže sa zdal takým slabším cieľom. Nemohla sa na to dívať, jednak preto, odkiaľ pochádzala, a jednak preto, že mala láskavé a ochranárske srdce. Preto, bez toho, aby vôbec zvážila, aké riziká to má a čo by sa jej mohlo stať, vlietla medzi nich a s temným pohľadom v očiach sa pozrela na „vodcu“ tejto blbej bandy. Vynadala mu. Vysmial ju. Všetci ju vysmiali. Nemalo to naňho žiaden účinok. Yasu nebola taká, že by šla hneď do bitky, nerada sa mlátila, a keď si uvedomila, čo urobila...No, bola to chyba vletieť tu bez akéhokoľvek premysleného plánu. Hlavný prikázal zmlátiť aj ju, za tú drzosť. Bola vystavená veľkému stresu, nebála sa, ale miešalo sa v nej mnoho pocitov, hlavne keď si vzal do huby jej matku a urazil ju tak nechutným spôsobom, že ju to naštvalo tak ako nikdy. Presne tento faktor podmienil to, aby na povrch z jej chrbta vystrelilo obrovské množstvo zlatavej chakry, ktorá sa sformovala do obrovských krídel, a asi dvoch to odhodilo do strany. Samozrejme, sa tí tupci zľakli a zdúchli ako najrýchlejšie to šlo.
Po tomto incidente sa títo chlapci Yasu vyhýbali na kilometer a prestali so šikanovaním.  Takže to malo nejaký účinok. Vyslúžila si uznanie na Akadémii, aj keď po tom nikdy netúžila, ale bola rada, že sa toho nevinného chlapca zastala. Stali sa dobrými kamarátmi. Yasu vyštudovala Akadémiu v jedenástich rokoch a stala sa Geninom, napriek tomu ale nebola do tímu priradená na požiadavku vodcu jej klanu, ktorý si stál za tým, že si musí prejsť menším tréningom na medika. Keďže bola predurčená sa ním stať, potrebovala na začiatok nejaký základný tréning. Začalo to teóriou, čo je na čo určené, aké techniky bude musieť ovládnuť, na akom princípe pracujú, ako správne manipulovať so svojou chakrou, ako s ňou trénovať, aké bylinky používať, aké jedy existujú, pravidlá a riziká medictva, tajomstvá ľudského tela a podobne. Tomuto všetkému sa Yasu musela venovať. Viete si iste predstaviť, že by to bola nuda, ale boli to základné veci, ktoré musela ovládať, či už chcela alebo nie. Prax však bola oveľa zaujímavejšia. Chodievala s mamkou do nemocnice, kde najskôr plnila pomocné práce, čiže pripravovala rôzne predmety a podobne, neskôr to ale prerástlo k práci s obväzmi, kedy ho omotávala okolo menších rán, pripravovala rôzne základné, jednoduché prípravky, ktoré v tej dobe musela ovládať, pomáhala pacientom, malým deťom čítala rozprávky, rozveseľovala ich, hrávala sa s nimi a ak si to žiadali, ukazovala im svoje krídla, s pomocou ktorých, vždy keď ich aktivovala, mohla manipulovať so špeciálnou chakrou klanu Tenshi, vďaka čomu tvorila rôzne obrázky, príbehy, ktoré im čítala, prenášala do takej vizuálnej formy.
Ale tak viete. Človek sa nemení len tak z ničoho nič. Bezdôvodne. Zmenu musí niečo podmieniť. Započať. U Yasu to nebola strata nejakej osoby, ale skôr strata predstáv, ktorých sa doteraz držala, a násilné vtlačenie do krutej reality. Viete, Yasu v období jej šestnástich rokov mala solídne vedomosti ohľadom medictva, vyznala sa v mnohých veciach, v bylinkách, niektorých jedoch, v ľudskom tele, i keď neovládala zatiaľ žiadne medické techniky. Vykonávala prácu, na ktorú druhí medici nemali čas. Začalo to tým, že medzi Kumo a istou dedinou nastali spory, ktoré vyvrcholili až v menšie boje. Mai, Yasuina matka, si uvedomila, že Yasu je potrebné vziať i niekam do terénu, kde sa lepšie priučí, preto ju vzala na jeden z posledných bojov, kde vystupovala ako hlavná veliteľka medikov. Neuvedomila si ale jednu vec.
Viete. Ono je to celkom kruté, keď mladá dievčina vidí celý priebeh boja. Prázdne pohľady mŕtvolne bielych tvárí, potoky krvi, ľudí mlátiacich sa navzájom s myšlienkou vyhrať, a predovšetkým krutosť nepriateľského veliteľa, keď do boja vyšle deti, staré sotva 12-13 rokov. Deti, ktoré mali ešte celý život pred sebou, teraz museli padnúť hneď, ako sa vôbec dostali na bojisko. Nebol to pekný pohľad, keď sa Yasu prechádzala po krvavom boji popri bojisku a počítala škody, hľadala zranených, ktorí by ešte mohli prežiť. Chcelo sa jej plakať nad ľudskou krutosťou, keď pohliadla do vystrašených tvári mŕtvych detí. K jednému, ktoré zdá sa ešte žilo, si kľakla a odhrnula mu mokré vlasy na stranu. Rýchlo prebehla prstami po jeho tele a hľadala ťažké zranenia, ktoré bolo potrebné vyliečiť. Nemalo žiadnu otvorenú ranu, alee zlomené kosti a pomliaždeniny po celom tele. Zavolala na mamu, pretože tu sama pomôcť nemohla. Bolo však už dávno neskoro, keď dorazila a hoc sa to dieťa snažila vyliečiť, bolo to k ničomu. Yasu sa rozplakala. To dieťa nepoznala, ale cítila vo svojej krehkej duši bolesť, ktorá pramenila práve z tej krutosti. To dieťa nemuselo zomrieť. Mohlo si spokojne žiť. Ešte dlhé roky. Zdesene sledovala, ako sa oheň z očí dieťaťa vytráca, ako z neho postupne uniká život. Bolo to niečo, čo v Yasu zasadilo semienko paranoje. Uvedomila si množstvo vecí, ktoré ju vytrhlo z pút detskej naivnosti. Bolo ich toľko, že to podmienilo začiatok zmeny jej povahy. Utiahla sa do seba, prestala ľuďom dôverovať, stránila sa ich a radšej chodievala niekam do lesa, kde si spríjemňovala život hraním na harfe alebo flaute. Často krát sa nad ľuďmi zamýšľala. I nad tým, čo videla. S akou krutosťou sa stretla. Bol to šok pre jej citlivú, láskavú povahu.
V súčasnosti je taká, aká bola i predtým, len trochu tichšia, aspoň tak sa zdá v očiach iných, pretože trávi času viac niekde v prírode s harfou v ruke, a v spoločnosti ľudí toho veľa nenarozpráva. Možno to je len tým, že si s nimi nemá čo povedať. Avšak sama si uvedomuje, že tým, že ostane naveky Geninom, toho veľa nedokáže, potrebuje sa zlepšovať a niesť vôľu klanu ďalej! Práve preto je pripravená vrátiť sa medzi ľudí, aspoň čiastočne, aby mohla byť priradená do tímu a vyšvihnúť sa na vyššiu úroveň.
BODOVÉ HODNOTENIE SCHOPNOSTÍ
Sila- 0,5│Rýchlosť- 1│Inteligencia- 2,5│Chakra- 1│ Ninjutsu- 2,5│Genjutsu- 1│Taijutsu- 0,5│Ručné pečate -1
TECHNIKY
>Spíšem v danej sekcii< |
|
